Logopedická poradňa – dieťa a jeho reč

Medziľudská komunikácia je najzákladnejšia potreba každého jednotlivca a je tiež  rozhodujúci nástroj pre život. Každý aspekt učenia a socializácie zahŕňa  jazyk. Na to, aby mohlo dieťa komunikovať potrebuje reči najprv rozumieť. Následne si môže osvojovať slová, ktorých význam mu je známy. Stáva sa však aj to, že deti používajú slová, ktorým nerozumejú. Je to zvyčajne preto, že ich počuli od dospelých. Nejde tu o žiadnu poruchu, ale je to bežný jav, pretože dieťa sa učí opakovaním a dospelí sú pre neho vzorom.

Ak má dieťa narušený vývin reči, aj význam bežných slov, ktoré majú osvojené jeho rovesníci je pre neho náročný.

Jazyk plní v spoločnosti rôzne funkcie:

• komunikatívna funkcia (výmena informácií medzi ľuďmi)
• kognitívna funkcia – vyššie formy odrazu sveta (poznávanie sveta)
• odráža aj nižšie formy odrazu sveta v našom vedomí (emócie, vnemy, predstavy)
• reprezentatívna funkcia – reprezentuje národ hovoriaci daným jazykom
• estetická funkcia (obohacuje komunikáciu o niečo pekné a emocionálne)

Jazyk má svoju štruktúru a medzi prvkami tohto systému sú vzťahy, ktoré riadia pravidlá pre každý jazyk presne určené. Napríklad veta: „Mama je v záhrade .“ vznikla postupným spojením hlások do slabík, slabík do slov a slov do vety. Tieto poznatky o jazyku človek nemá vrodené ale osvojuje si ich postupne.

Jazyk tak možno rozdeliť do 4 veľkých jazykových rovín, z ktorých dieťa postupom vývinu získava informácie o svojom jazyku. Sú to:

• foneticko-fonologická rovina
• lexikálno-sémantická
• morfologicko-syntaktická
• pragmatická

Foneticko-fonologická rovina

Ide o zvukovú rovinu jazyka. Základnou jednotkou fonologického systému sú fonémy. Ide o zvuky, ktoré majú v danom jazyku rozlišovaciu schopnosť. Napríklad slová nos a noc sa líšia len v jednom zvuku, zároveň možno povedať, že tieto slová majú iný význam. Teda hlásky S a C sú v slovenskom jazyku rôznymi fonémami.

Dieťa si vývinom osvojuje aj výslovnosť podľa noriem daného jazyka. Tá nie je hneď správna ale zdokonaľuje sa postupne, a to vďaka rozvíjajúcej sa fonematickej diferenciácii (schopnosť rozlíšiť fonémy sluchom) a motorike artikulačných orgánov.  Zvuky, ktoré dieťa vyslovuje sa nazývajú hlásky. Napríklad fonéme n zodpovedajú štyri hlásky, ktoré si možno všimnúť v slovách: Anka, inžinier, bronchitída, nos

Vývin

            Vo vývine dieťa uplatňuje tzv. fonologické procesy- procesy zjednodušujúce cieľové slová, výslovnosť teda prispôsobuje svojim možnostiam.

Tieto procesy sa delia na:

• procesy zjednodušujúce štruktúru slova (strom – tom, voda – vo/vovo)
• substitučné procesy- jedna skupina zvukov sa zamieňa za inú skupinu (ryba – jiba, káva – táva)
• asimilačné procesy- zmena výslovnosti nastáva pod vplyvom iných zvukov nachádzajúcich sa v slove (šesť – šešť, mak – mam)

Po treťom roku by sa mali vyskytovať už len neskoré fonologické procesy a reč sa začína, čoraz viac podobať reči dospelých

Kedy navštíviť logopéda?

Po 3. roku: ak má dieťa chybnú výslovnosť hlások („francúzske R“, medzizubné sykavky).

Po 4. roku: ak má nesprávnu výslovnosť viacerých hlások (sykavky, R, L- liba, uopta, masľa).

Po 5. roku: pretrvávajúca nesprávna alebo chybná výslovnosť.

Morfologicko-syntaktická rovina

Predstavuje gramatiku jazyka, ktorá pozostáva  dvoch oblastí- z morfológie a syntaxe. V rámci morfológie sa dieťa učí rôzne možnosti ohýbania slov (skloňovanie, stupňovanie, časovanie).

Syntax je oblasť gramatiky, ktorá sa zaoberá gramatickými konštrukciami. Tie vznikajú  spojením viacerých gramatických tvarov a majú svoju formu (to čo vnímame) a obsah (význam). Napríklad veta: „Otec chytá ryby.“ , je gramatická konštrukcia, ktorá je zložená z 3 gramatických tvarov.  Veta sa považuje za základnú komunikatívnu jednotku, pretože slúži na vyjadrenie myšlienok

Vývin

1. rok jednoslovné vety

1,5 – 2 roky dvojslovné spojenia

2 – 2,5 roka dieťa začína ohýbať slová, na konci tohto obdobia začína tvoriť viacslovné vety

Objavujú sa detské vymyslené slová (kúzelník- čarovník, slimák- lozítko).

2,5 – 3 roky obdobie súvetí, pribúdajú nové predložky

3,5 – 4 roky skvalitnenie morfologicko-syntaktickej roviny, na konci obdobia sa zvyčajne nevyskytujú dysgramatizmy.

Kedy navštíviť logopéda?

Ak 2 ročné dieťa nemá potrebu vyjadriť vlastné pocity, nekomentuje a nerozpráva, čo vidí. Nežiada mamu o podanie predmetu či hračky.

Ak 2 ročné dieťa nehovorí dvojslovné kombinácie.

Ak v 3 rokoch dieťa netvorí jednoduché vety.

Ak sú slová po 2. roku málo zrozumiteľné (kefa= tafa, auto = auo, pipi = ii).

Ak 3 ročné dieťa nepoužíva predložky vo vete (kvety vo váze = vety vaze).

Lexikálno-sémantická rovina

Táto oblasť sa zaoberá významom slov a slovnou zásobou. Slovnú zásobu možno deliť na aktívnu a pasívnu. V pasívnej slovnej zásobe máme slová, ktorým rozumieme, ale nemusíme ich aktívne používať. Pričom v aktívnej slovnej zásobe  sú slová, ktoré aktívne používame v komunikácii.   Z toho vyplýva, že pasívna slovná zásoba je väčšia ako aktívna.

Je to jediná rovina jazyka, ktorej vývin nemožno ohraničiť vekom. Pokiaľ je človek schopný sa učiť, dovtedy sa môže táto oblasť rozvíjať

Vývin

1.rok prvé slová.

1,5 – 2 roky dieťa pozná okolo 200 slov.

2 – 2,5 roka dieťa pozná okolo 450 – 500 slov.

2,5 – 3 roky dieťa pozná okolo 1000 slov.

4 – 5 rok dieťa pozná okolo 1500 – 2000 slov.

5 – 6 rok dieťa pozná okolo 2500 – 3000 slov.

Kedy navštíviť logopéda?

Ak dieťa v 2 rokoch používa menej ako 10 zrozumiteľných slov.

Pragmatická rovina

Posledná rovina učí deti používať poznatky z prvých troch oblastí v komunikácii a medziľudskej interakcii. V konverzačnej analýze zisťujeme, aký je človek komunikačný partner.

Zaujímame sa tu o 3 oblasti:

• výmena komunikačných rolí,
• riadenie témy rozhovoru,
• schopnosť uvedomiť si chybu/problém v komunikácii a opraviť ju.

Zdieľanie informácií (prijatie aj vysielanie) je ovplyvňované 3 oblasťami – 3 kontexty.

• Kontext lingvistický – prepájanie za sebou nasledujúcich informácií a zjednotenie informácií do celku.
• Kontext paralingvistický – schopnosť vnímať, interpretovať  a používať mimojazykové prostriedky komunikácie- mimika, gestá, prozodické faktory reči.
• Kontext extralingvistický – prostredie, počet  komunikačných partnerov, aktuálny fyzický a psychický stav.

Vývin

0 – 10 mesiacov – obdobie pragmatizácie- dieťa reaguje úsmevom na úsmev, napodobňuje džavotanie, reaguje na zvukové zafarbenie hlasu, motoricky reaguje pri reči- inštrukcii/pokyne/zákaze,

1 – 1,5 roka – učí sa komunikovať verbálne, prevládajú ešte neverbálne formy komunikácie,

1,5 – 2 – prvý vek otázok,

2 – 2,5 – uprednostňuje verbálnu formu komunikácie, pri komunikačnom neúspechu (ak mu nerozumejú) je  frustrované,

2,5 – 3 – dokáže pochopiť svoju úlohu komunikačného partnera a reagovať v nej špecificky,

3 – 3,5 roka – druhý vek otázok,

3,5 – 4 roky – schopnosť nadviazať komunikáciu, ale aj úsilie udržať ju,

4 – 5 rok – gramaticky správny verbálny prejav,

5 – 6 rok – realizuje pomerne dlhé komplikované príkazy, vie prijateľne vysvetliť,  na čo sa používajú rozličné predmety,

Po 6. roku – ďalšie skvalitňovanie pragmatickej roviny, dieťa vie komunikovať  stále lepšie a primerane danej komunikačnej situácii (dieťa vie čo sa patrí).

Kedy navštíviť logopéda?

Ak 2 ročné dieťa nemá potrebu vyjadriť vlastné pocity, nekomentuje a nerozpráva, čo vidí.

Nežiada mamu o podanie predmetu, či hračky.

Ak dieťa neprejavuje záujem o sociálny kontakt.

Komunikuje tak, že opakuje slová.

Má vaše dieťa problémy, prípadne sa vám zdá, že zaostáva za rovesníkmi vo vývine a to v niektorej z popísanej oblasti jazykovej roviny? Chceli by ste to konzultovať s odborníkom?

Čo ponúkame v rámci logopedickej starostlivosti a ako vám môžeme pomôcť:

1. logopedickú diagnostiku detí od 3 rokov
2. poradenstvo rodičom
3. odporúčania pre MŠ, ZŠ
4. logopedickú intervenciu- tréning jazykových schopností v závislosti od problému a veku dieťaťa
5. tréningové programy

Ak chcete riešiť ťažkosti vášho dieťaťa navštívte nás.   

Odborným a trpezlivým prístupom sme pripravení Vám pomôcť.